BiankanotesJa som bola, musím sa priznať a veľmi dlho. Ono je to vlastne dosť pohodlné byť “obeťou života”. Také to malé chúďatko, ktorému len každý ubližuje. Zvyčajne sa do tejto pozície staviame preto, lebo túžime po láske. Chceme aby nás miloval rodič, partner či kamoška tak sa akoby zmenšujeme. Robíme zo seba malé dieťa, ktoré potrebuje pohladiť, potrebuje lásku a pozornosť. A to sa dosahuje v dospelosti hlavne tým, že sa nám akoby stále v ničom nedarí a sme to chúďa.
Jasné, niekde sa tá obeť zrodila, možno v detstve, no to nie je podstatné. Nie je podstatné ísť do ešte väčšej energie obete a znova len hľadať kto za to môže. Podstatné je uvedomiť si KEDY SA AKO OBEŤ SPRÁVAM. A potom sa snažiť zakaždým, keď sa v tejto situácii ocitnem, meniť svoje správanie.
V partnerských vzťahoch sme obeťami veľmi často. Viníme toho druhého za všetky naše nepríjemné pocity a za všetko naše nešťastie. Ja odporúčam pozrieť sa na vzťah očami tretej osoby a až potom hodnotiť, kto za to vlastne môže a či je ten vzťah fakt tak nanič. Samozrejme, ak to na veľkú lásku necítite tak potom nie je o čom. Hovorím tu však o tých vzťahoch, kde citová väzba a chémia existujú, no aj tak sa nám stále niečo nepáči. Partner ma nepočúva, nevenuje sa mi, neplánuje so mnou atď. A čerešnička na torte – neprejavuje mi lásku takým spôsobom ako to potrebujem ala 5 jazykov lásky. Avšak je dosť možné, že vám ju partner prejavuje inak len to neviete čítať. Takže skúste zistiť, akým jazykom lásky komunikujete vy a akým váš partner. Potom sa o tom porozprávajte namiesto sťažností a energie: SOM OBEŤ, ani tento partner ma zase nemiluje.
Je len a len na nás, či budeme donekonečna obeťou života a vzťahov ktoré máme alebo to spravíme inak. Ak nám vzťah nevyhovuje, nebuďme obeť, ale spravme to rozhodnutie a odíďme z neho. Ak je ten vzťah fakt skvelý, ale my ho svojou energiou obete sabotujeme priznajme si to a spravme to tentokrát úplne inak. Po novom a bez automatizácie. Naučme sa počúvať partnera, všímať si čo pre nás skutočne robí a možno to nakoniec bude ten pravý. A keby aj nie, niečo sme sa naučili a konečne v tom ďalšom vzťahu už obeťou života nebudeme.
Dlho som nechápala čo znamená pojem – PREVEZMI ZODPOVEDNOSŤ ZA SVOJ ŽIVOT. Teraz mi to už dokonale zapadá do skladačky. Znamená to hlavne prestať sa sťažovať a robiť veci inak. Postaviť sa za seba, prestať ukazovať prstom na toho druhého a zamerať sa na to, čo môžem v danej chvíli spraviť ja. Jedine tak sa vieme dostať z pozície OBETE do pozície ŽIJEM ŠŤASTNÝ ŽIVOT.
Tak čo si obeť alebo máš život vo svojich rukách?
